Prečo som sa vrátila na Slovensko ...

Študovala som v zahraničí na prestížnej Ruskej univerzite pod Uralom v meste Ekaterinburg. S výberom vysokej školy aj poskytnutého vzdelania som  úplne spokojná. Dokonca som sa dostala do Fínska na semester a pol ako výmenny študent z Ruskej univerzity. Vedomostí a životných skúseností sa mi za 2 roky dostalo neúrekom, za čo som vďačná. Iste by som ich mohla ísť využívať kľudne aj na druhú stranu planéty napríklad na Nový Zéland, kde som našla spoločnosť špecializujúcu sa presne na to, čo som v Rusku študovala ( vysokonapäťové elektrické systémy ).  Viem že v tejto časti sveta, majú radi inžinierov so vzdelaním z Ruskej univerzity. Teda o prácu by núdza za hranicami nebola.

Ale žiadna diaľka nenahradí pocit domova. Ten pocit v rodnej dedine, keď sa idem prejsť a cestou stretnem ľudí čo ma poznajú od dievčatka. Alebo to, keď teta kaderníčka presne vie aký účes nosím najradšej a vždy sa pri strihaní veľmi dobre porozprávame. Pre mnohých je možno návrat domov k blízkym prejavom slabosti, že sa vrátili do hniezda. Ja to považujem za výhru. Je skvelý pocit vedieť, že na konci dňa keď som mnohokrát vyčerpaná zo stresov, ktoré prináša život v našej rýchlej dobe a nenažratej spoločnosti je tam niekto kto ma má rád a s láskou mi prihreje večeru alebo naleje víno na krvinky :)

Nevrátila som sa len Slovensko, ale do Kláštora pod Znievom, malej dediny nemalého významu pre Slovákov. Dediny ležiacej v lone panenskej prírody, do ktorej sa chodím prechádzať každý deň. A každý  deň  ma v nej niečo prekvapí a poteší. Raz je to západ slnka nad hradom Znievom, inokedy zrejúce žitko na poliach. Príroda je čarovná o tom niet pochýb. Avšak my ľudia sme spoločenské bytosti. Som veľmi vďačná za to, že nie som sama, že aj po rokoch sa skutočný priatelia nestratili. Za to, že sa môžem s nimi tešiť zo života a zažívať dobrodružstvá, že sa im môžem zdôveriť keď ma niečo rozruší a viem že ma vypočujú a poradia mi, ako len najlepšie vedia.

Nepresťahovala som sa do Bratislavy, nepracujem v prestížnej medzinárodnej spoločnosti, nezarábam 2 000 eur mesačne. Ale žijem v Kláštore pod Znievom, brigádne pracujem v malej elektrotechnickej firme  s priateľmi zakladám neziskovku a som šťastná žena !

:-)

Ako by som opísala jednou vetou svoje štúdium v URFU ?

Станя не волнуйся все будет удачно.

Staňa neboj, všetko sa podarí .. :-)

NIC NEPISES ....PRECO ???

Ospravedlnujem sa, ze nepíšem prispevky na blog.. prosim prepáčte ... teraz musim pisat  semestrálne práce.. ked bude trochu volnejsie, určite pribudnú nové príspevky !

Nápady mám, len ich napísať a zoštylizovať aby nás to bavilo čítať.

Streko s nepočujúcimi

Bola sobota do obedu, išla som do mesta kúpiť nove topánky, lebo tie zo Slovenska sa roztrhli. Spravila som si prestávku v rýchlom občerstvení - pizzerie, sadla som si na pohodlne sedačky.

vo fastfoode ...

 Miesto tam bolo pre 4 ale sedela som sama. Okolo idúci sa pozerali, moc voľných miesto nebolo a tie pri stole kde som sedela boli fakt pohodlne, ale nenabrali odvahu si prisadnúť. Až prišli dvaja ľudia, párik. Mohli mat okolo 40 rokov a prisadli si. Pani mala tašku z H&M, usmiala som sa, ona tiež. Pokúšala sa mi vysvetliť, že si tam kúpila nohavice. Pochopila som, že sú hluchí. Potom  sa pustili do jedla, čo si kúpili a ja som si kreslila do denníčka. Jeden z obrázkov  ženu zaujal. Pozrela sa lepšie a zistila, že som cudzinka /denník je po slovensky/ . Pokúšala sa ma opýtať odkiaľ som, tak som vytiahla mapu Ruska na ktorej je aj niekoľko štátov Európy, jedným z nich je Slovensko, a ukázala som jej . Chcela so mnou ďalej komunikovať, ale ja som jej nerozumela. Vytiahla som  zápisník, a začali sme si písať . J Napísala že s priateľom predávajú na stanici náramky z hematitu, aj mi jeden ukázala. Bol zabalený v sáčku spolu s nápisom, že sú nepočujúci, náramok je z hematitu a stojí 100 rubľov /2,5 eura/.

Tak som vybrala peňaženku, a kúpila som si ho.  Radosť v očiach ženy bola nefalšované J. Na to mi jej druh vysvetlil, že ho mam nosiť na ľavej ruke, že je to dobre na srdce. Žena zatiaľ vybrala z tašky dve pera – suveníry Jekaterinburgu, ktoré mi darovali.

... vždy je cesta .... J

Potom som sa poprechádzala hlavnou ulicou ...

taketo "botičky" tu nosia niektoré devočky

HIV +?? -??

Každý cudzinec, ktorý  chce v Rusku pobudnúť viac ako 90 dní, musí byť HIV negatívnym. Tak som sa vybrala na druhý koniec mesta, hľadať kliniku, kde sa testuje. Díki bohu za googlemaps s podrobným značením autobusových zastávok a číslami liniek MHD. Po hodine cesty , som vystúpila v okrajovej časti mesta. Zorientovala som sa pomerne rýchlo, vďaka ochotným Rusom.

V nemocnici som musela čakať kým ma zaregistrovali, zaplatiť poplatok za testovanie cca 20 eur a pokračovala som na samotný odber krvi. Sestrička, ktorá robila odber, bola od hlavy po päty zahalená. Mala na sebe ochranný  plášť, masku na tvári a okuliare, a samozrejme jednorazové rukavice. Priznám sa v tej chvíli som sa bála, kam som to prišla. Môj strach z odberov bol umocnený jej ochrannými pracovnými pomôckami J . Keď videla moje zdesenie, nechala ma vypiť asi pol litra vody… že aby to tieklo ... Strach pominul, keď sa milej žene sestričke, podarilo na PRVÝKRÁT odobrať mi vzorku krvi na rozbor. / je veľmi neobvyklé, že sa podarí zobrať mi krv na prvýkrát, zväčša som taká stuhnutá, že po odbere sa cítim ako terč na šípky /.

O týždeň som išla po výsledky, avšak sadla som na inú MAŠRUTKU / súkromný minibus prepravujúci cestujúcich v rámci mesta / ako minule, vysadila ma síce blízko nemocnice, ale z inej strany. A teda som nevedela kde presne sa nachádzam, lebo moja mapa bola na intráku. Opýtala som sa náhodne okoloidúcej pani s dcérkou, kde je nemocnica, začala mi vysvetľovať cestu. Pochopila som . Usmiala som sa na ňu a ona sa opýtala, či nehovorím anglicky. Ja vravím: “Iste, čo by ste radi ?“ Pani mala perfektnú angličtinu, bolo to preto, že pracuje pre ENEL,  na medzinárodných projektoch. Keď som povedala, že som zo Slovenska, hneď ju napadlo mesto NITRA. Momentálne spolupracujú s firmou y Nitry. Bola som veľmi potešená a zjavne aj ona J. Hneď som jej napísala svoj mail, že ak by mala akékoľvek otázky týkajúce sa Slovenska alebo slovenčiny, nech mi napíše. Ona nelenila a dala mi svoje číslo na mobil, ak by som ja nejaký problém v Rusku. Naše stretnutie netrvalo ani 5 minút, ale obe sme z neho odchádzali s dobrým pocitom. JJJ

Certifikát s výsledkom z testovania ... bez certifikátu, by som si nemohla predĺžiť víza.

Narodeniny

V našom krúžku je tradícia, že na konci mesiaca sa gratuluje spolužiakom, ktorý mali v danom mesiaci narodeniny. Pri tej príležitosti sa ostatní spolužiaci poskladajú na malú pozornosť pre oslávenca. V septembri sme mali narodeniny traja. Som tam síce nová, ale oslávili sme aj moje narodeniny.  A dostala som darček, aby som nezabudla, s kým som študovala v Rusku.

  na šálke je napísané : 

Станиславе в день рождения от ее новых друзей !!!

​ ​                           4.9. ​2013

Stanislave k narodeninám od jej nových priateľov !!!​

​

Skutočne som bola veľmi milo prekvapená, povedala by som až dojatá J

Na šálke sú fotky všetkých mojich spolužiakov z krúžku, sú to fotky z VKontakte / ruská obdoba Facebooku /

Bolo toto gestom prijatia do kolektívu, alebo  len obyčajná slušnosť ? Neviem. Viem len toľko, že v kolektíve týchto milých mladých ľudí sa cítim veľmi dobre.

Dohra v banke

Asi pred týždňom som si bola vyzdvihnúť svoju platobnú kartu. Zatiaľ čo som čakala, na výdaj kartičky, učila som sa slovíčka. Mam ich napísané na kartičkách, na jednej strane po rusky na druhej po slovensky. Keď sa slečna vrátila, začala mi veľmi pomaly vysvetľovať čo mám robiť s kartou, kde sa mám podpísať.... Na to jej hovorím : "V pohode, môžete vravieť rýchlejšie, pozrite /ukázala som kartičky/ už sa učím !" Slečna zostala červená a obe sme sa smiali.

Kartičky

Keď som dnes prišla do banky, slečna ma zdravila od dverí a usmiali sme sa na seba, som veľmi rada, že to v banke takto milo dopadlo.